Za modrých večerov ma vyvábi von leto,

šteklený obilím sa pohnem štíhlou trávou,

zasnený ucítim jej sviežosť, nechám vietor,

nech sa mi preháňa nad nemysliacou hlavou.

A neprerečiem nič a nezamierim nikam –

nesmiernou láskou až po okraj naplnený,

a pôjdem ďaleko, ďaleko ako cigán.

Prírodou – šťastný s ňou tak ako vedľa ženy.

                                                        (preložil Ľubomír Feldek)